Podcasty Aktuality.sk

V Bratislave študovala fyziku a chémiu na vysokej škole. V júli 1968 odišla na stáž do Frankfurtu a v roku 1968 emigrovala s rodinou do Ameriky. Pokračovala v štúdiu na Columbia University odbor fyzika, neskôr biológia. Postdoktorandské štúdium absolvovala v Oxforde a druhú polovicu v The Rockefeller University v New Yorku. Výskumu sa venovala do roku 2003. Na dôchodku sa venuje písaniu komentárov o konferenciách alebo knižným recenziám do The New York Academy of Sciences. Od roku 2010 sa stala predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.

Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že v prvých dňoch po atentáte sa ľudia snažili zistiť, kto bol útočník. „Najčastejšie teórie sa zaoberali tým, na koho je napojený a či sú to médiá a opozícia. Tie dezinformácie, ktoré sa šírili, neboli podložené žiadnymi dôkazmi alebo sa ukázalo, že sú nepravdivé.“ Druhým výrazným motívom, ktorý sa podľa Frankovskej objavoval v inej časti spoločnosti, boli úvahy o tom, či sa atentát naozaj stal, alebo či išlo o pripravené divadlo. V druhej časti diskusie bezpečnostný analytik Martin Kralovič vysvetlil, že údajný pokoj svedkov atentátu sa dá pripísať zamrznutiu a šoku. „Je to jedna z prirodzených ľudských reakcií na moment prekvapenia, na niečo, čo absolútne v tej sekunde nečakáte. Veľká časť tých ľudí, čo sa správali „pokojne“, lebo teda nemali nejaké viditeľné reakcie, boli civilní bežní ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu so streľbou, s útokom, s krízovými situáciami. Inak už potom reagovali príslušníci policajného zboru a úradu pre ochranu ústavných činiteľov.“ Tie reakcie boli podľa neho úplne odôvodniteľné. Ak by sme vychádzali z teórie, že to bolo celé predpripravené, tak si Kralovič nevie predstaviť, „akú odbornosť by títo účinkujúci museli mať, aké herecké výkony by tam museli podávať, aby to potom takto vyzeralo.“ Zvýraznil, že s postrelenou osobou Robertom Ficom prišlo od momentu streľby obrovské množstvo ľudí. „Išlo o odborníkov – lekárov, ochranku, políciu a podobne. To by museli byť desiatky a desiatky ľudí extrémne preškolených a vyškolených a pripravených, a nie je to v podmienkach Slovenska možné, že by niekto takého niečo pripravil a že by to ani jeden z tých ľudí nedal von.“ Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vratko Sirági moderuje, tancuje a hrá v muzikáli. Tam ho zavolal Ján Ďurovčík, ktorého zrazu spoznal v inom svetle ako v tanečnej súťaži. Okrem toho sa venuje sebarozvoju, a tak sa dostal aj k pravidelným terapiám. „Dnes je to absolútne normálna vec,“ hovorí. V Mimóze sa (ne)dozviete: 1:50 – ako prišiel k herectvu; 4:41 – či si niekedy upravil počasie podľa seba; 6:00 – prečo počasie moderuje viac žien ako mužov; 7:30 – či má v televízii ďalšie ambície; 9:31 – čo ho zaujalo čchi-kung; 15:45 - ako oddychuje; 18:15 – čo hovorí na nového pápeža; 25:50 – prečo nemôže moderovať vo voľnočasovom oblečení; 27:10 – či mu záleží na móde; 31:50 – ako sa stará o svoje psychické zdravie; 32:20 – ktoré návyky dodržiava, aby sa cítil v psychickej pohode.

Bolesti chrbtice môžete mať zo sedavej aj z manuálnej práce. U lekára často skončia aj športovci. Aký je teda recept na to, aby ste si nespôsobili problém? V dnešnom podcaste TELO na to odpovedá ortopéd Tomáš Kubranský. Čo a ako konkrétne treba cvičiť, aby ste sa vyhli návšteve ortopéda? Ak máte sedavé zamestnanie, pozitívna je akákoľvek pohybová aktivita, pri ktorej sa nezraníte. Avšak aj toto je celá veda. Najrýchlejšia cesta do ortopedickej ambulancie je totiž nárazový začiatok športovania, napríklad beh. Pravdepodobnosť, že niečo robíte zle, je dosť veľká. Ortopéd preto ponúka niekoľko konkrétnych odporúčaní. Podcast TELO môžete počúvať v službe predplatného Aktuality Navyše. Nahrávali Henrieta Hanáková a Peter Hanák.

Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii. V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby. „Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.’ Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.