NAHLAS |aktuality.sk

S kým by chceli ísť voliči PS a Smeru do predvolebnej koalície? Unikátny prieskum sa pozrel na to, ako môžu vyzerať politické bloky

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS? O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom. Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Zmení sa zákon, ktorý reguluje váš život každý deň. Zabudnite na doterajšie pravidlá

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie. Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz. Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky. Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka. Nahrával Peter Hanák.

Ruské miliardy na európskych účtoch lákajú európskych politikov. Ako s nimi naložia?

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne. Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí? Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Nežná revolúcia sa v školstve nekoná. Druckerove reformy lepšie vzdelávanie detí nezabezpečia, tvrdí analytik Michal Rehúš

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva. Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. „Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš. Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní. Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy? „Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš. Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficova pomsta na občanoch je rovnako opovrhnutiahodná ako atentát na premiéra, tvrdí Peter Bárdy

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula. Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou. Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.